Sebazodpovednosť

To je slovo, ktoré presne popisuje postoje a správanie úspešného človeka. Ak chcete byť úspešní, musíte zodpovednosť za svoj život prevziať na seba. Všetko, čo vás obklopuje; akí ste; čo máte – to je výsledok vašej práce, rozhodnutí, aktivít či ignorancie. A je to len vaša vec.

Pre neúspešných je typické presúvanie zodpovednosti. Ak nie sú s niečím spokojní, hľadajú vinníka. Niekoho, kto môže za to, že nie sú úspešní. Kto zodpovedá za to, že sa im nedarí.

Presúvanie zodpovednosti

Dá sa často počuť aj vo formuláciách, akými popisujeme svoju túžbu dosiahnuť ciele. Do chvíle, kým si budete myslieť, že váš život určujú vonkajšie udalosti, budete neúspešní. Ak sa totiž nebudete sami snažiť, celkom určite podľahnete tlaku okolia. Budete používať výhovorky, ktorými vysvetlíte, prečo ste nemohli uspieť. Niekedy si človek ani neuvedomí, že sa vyhovára.

  • Mal by som viac myslieť na ľudí…
  • Chcel by som sa viac venovať rodine…
  • Budem sa snažiť viac študovať…

Už vo formulácii týchto prianí je obsiahnuté, že sa nesplnia. Už vopred si ponechávate otvorené zadné dvierka. Zverejňujete – toto by som chcel, ale… Ale aj tak z toho asi nič nebude. Načo potom o tom hovoriť?

Často dávame vinu za neúspech okolnostiam, druhým ľuďom alebo „slabej vôli“. No naša vôľa nie je slabá. Je len práve zameraná na iné ciele. Máte pevnú vôľu zotrvať v zóne komfortu a pohodlia. Nedostatočne pevná vôľa sa potom použije ako výhovorka.

  • Viem, že by som mal viac čítať, ale nevydržím.

Pravdivejšie a presnejšie by bolo povedať niečo takéto:

  • Uznávam čítanie kníh, avšak iné veci sú mi vždy prednejšie.
  • Chcel by som viac peňazí, ale nechce sa mi rozmýšľať, ako na to.

V skutočnosti chcete buď dostať niečo zadarmo, alebo to nechcete vôbec.

Ale takto náš svet nefunguje. Nič nie je zadarmo.  Ak si premietnete svoju súčasnú životnú situáciu, ste v nej len svojím pričinením. Tam, kde ste teraz, ste sa dostali s vašim súhlasom. Máte malý plat? Dohodli ste sa na takom plate. Súhlasili ste s tým, že budete vykonávať málo platenú prácu. Neučili ste sa, aby ste mohli vykonávať náročnejšie a lepšie platené povolanie…

VY STE ŽILI SVOJ ŽIVOT, ROBILI ROZHODNUTIA. MOŽNO STE NECHALI ROZHODOVAŤ INÝCH, ALE DOVOLILI STE TO, SÚHLASILI STE S TÝM TAK, ŽE STE AKCEPTOVALI ICH ROZHODNUTIA. VZDALI STE SA ROZHODOVANIA, A TO BOLO VAŠE ROZHODNUTIE.